2.
V tomto modeli pevnej látky sa „vlna“ šíri tým, že poloha jednej magnetky ovplyvňuje polohu susednej magnetky. Takým istým spôsobom sa v pevných látkach navzájom ovplyvňujú jednotlivé atómy. Všimnite si ako sa „vlna“ na koncoch „prostredia“ odrazí a opakovane ním prechádza.
Výchylka „atómov“ v tomto modeli je zhodná so smerom šírenia sa vlny. V predchádzajúcej demonštrácii bola kolmá na smer šírenia sa vlny.
5.
Príklad vĺn v dvojrozmernom prostredí sú vlny na povrchu kvapaliny (vody). Môžete ich vytvoriť stlačením páčky a sledovať ako sa odrážajú a ako sa ich odraz dá vyžiť pre „zobrazovanie“. Kruhové vlny vytvorené dotykom malého telieska sa po odraze na eliptickom teliesku sústredia do jedného bodu – do „obrazu dotyku telieska“. Odrazom na parabolickom teliesku sa kruhové vlny menia na rovinné („úsečkové“). Je to mechanický model „reflektoru“. A naopak, „rovinné“ vlny sa menia na zbiehavé kruhové vlny. Je to model astronomického zrkadla.
7.
Rekonštruovať možno i periodické vlny. Pri opakovanom (periodickom) dotýkaní sa povrchu kvapaliny vhodným telieskom sa vytvorí rovinná vlna, ktorá sa šíri „šikmo“ k teliesku. Pri takejto rekonštrukcii však perióda vibrácie teliesok musí byť zhodná s periódou vĺn ktoré sa majú rekonštruovať. Druhé teliesko vytvára kruhovú vlnu i keď v hrubých rysoch má tvar „tyčky“. Teliesko s „kolíkmi“ vytvára vlnu od dvoch bodových zdrojov.
11.
Že piezoelektrické materiály pri ich stlačení vytvárajú elektrické napätie si môžete overiť stlačením takého piezoelektrického meniča aký je použitý v nasledujúcej demonštrácii. Keď menič pomocou páky stlačíte, prejaví sa to vznikom elektrického napätia. Jeho veľkosť sa zobrazí na displeji pripojeného voltmetra.
13.
O prítomnosti elektromagnetických vĺn sa môžeme presvedčiť rôznymi spôsobmi. V tejto demonštrácii to je pomocou výbojovej trubice ktorá sa rozsvieti keď je elektrické pole vlny dostatočne silné (keby nesvietila, môžete jej „pomôcť“ piezoelektrickým zapaľovačom – stačí sa hrotom zapaľovača priblížiť k trubici a stlačiť jeho rukoväť).
14.
Sú to elektromagnetické vlny s vlnovou dĺžkou niekoľko centimetrov. Plexisklové dosky v tejto demonštrácii majú rovnakú funkciu ako malé telieska na gumovom lanku pri demonštrácii č.4. – vlny cez ne čiastočne prechádzajú a čiastočne sa odrážajú. Prešlá vlna pozostáva z vĺn, ktoré viackrát prešli dopredu a dozadu medzi doskami, takže do detektora dôjdu s rôznymi oneskoreniami. Prejaví sa to zmenou intenzity signálu na detektore. Pomocou kovovej mriežky sa dá ukázať, že elektromagnetické vlny sú priečnymi vlnami.
15.
Medzi dôležité vlastnosti svetla patrí to, že sa v homogénnom prostredí šíri priamočiaro, a že pri prechode z jedného prostredia do druhého mení smer šírenia sa. Svetelný lúč dopadajúci na sklenený hranol naplnený vodou sa od rozhrania čiastočne odráža a časť svetla prechádza ďalej do druhého prostredia.
16.
Pri istom uhle dopadu na rozhranie sklo-vzduch sa lúč už neláme – svetlo neprejde na druhú stranu rozhrania – dochádza k úplnému odrazu svetla. Existencia úplného odrazu sa dá využiť na “vedenie” svetla. Laserový lúč vchádza do sklenenej doštičky, pri dopade na hornú stenu doštičky sa odráža, prejde na spodnú stenu, kde sa znovu odrazí a takto cik-cak prechádza doštičkou až na jej koniec.
18.
Luminiscencia svetla je jav, pri ktorom látka osvetlená svetlom vhodnej farby vysiela svetlo inej farby ako malo svetlo, ktoré na ňu dopadalo. Často sa toto druhotné svetlo vyžaruje so značným oneskorením, takže látka “svieti” i dlho po zhasnutí primárneho osvetlenia. Hovoríme o “fosforescencii”.
19.
Svetelné vlny sú priečne vlny – môžu mať rôznu polarizáciu (orientáciu). Medzi dvomi skríženými lineárnymi polarizačnými filtrami je umiestnené plexisklové teliesko. V dôsledku mechanickej deformácie tohto telieska dochádza k stáčaniu polarizačnej roviny svetla, takže miestami s veľkou deformáciou prejde viac svetla.
24.
O tom, že svetlo sú naozaj vlny svedčia výsledky mnohých pokusov. Môžete sa o tom presvedčiť aj pomocou dvoch skiel, medzi ktorými je tenká (vzduchová) medzera. Na rozhraní skiel a vzduchovej medzery sa svetlo čiastočne odráža a čiastočne prechádza. Vznikajú tak vlny, ktoré sa sčitujú alebo odčitujú – interferujú. Výsledok interferencie vnímame ako “interferenčné prúžky”.
25.
V tomto prípade k odrazu svetla dochádza na dvoch vrstvách, ktorých vzdialenosť je malá a na celej ploche vrstvy rovnaká. Takže celým prierezom zariadenia prechádza svetlo tej istej farby. Zmenou sklonu filtra voči smeru osvetľujúceho lúča sa mení účinná hrúbka vrstvy – dôjde k zmene farby prechádzajúceho svetla.
26.
Laserový lúč dopadá na polopriepustné zrkadlo a štiepi sa na dva lúče. Tie prejdú na plne odrážajúce zrkadlá a potom opäť na polopriepustné zrkadlo. Po prechode, resp. odraze na tomto zrkadle sa oba lúče (vlny) šíria tým istým smerom a prekrývajú sa. Vlny sa sčitujú alebo odčitujú podľa toho, ako sú voči sebe oneskorené a ako dôsledok tejto interferencie pozorujeme interferenčné prúžky.
30.
Pomocou difrakčných mriežok, ktoré sú uložené v rámčekoch, môžete vidieť spektrá ortuťovej výbojky („úspornej“ žiarovky), obyčajnej (tepelnej) žiarovky a neónovej výbojky. Tepelné žiarovky majú spojité spektrum, spektrá výbojok obsahujú iba niektoré farby (čiarové spektrum).
31.
Priestorové videnie je založené na tom, že jedným okom vidíme iný obraz ako druhým (pretože sa oči nepozerajú z toho istého miesta). Keď sa budeme (pomocou dvoch vhodne postavených zrkadiel) jedným okom pozerať na fotografiu predmetu vytvorenú z jedného miesta a druhým okom na fotografiu vytvorenú z miesta posunutého o vzdialenosť očí, uvidíme priestorový obraz.
Priestorový obraz môžeme vidieť i pomocou takých optických filtrov, ktoré do každého oka prepustia obraz vytvorený z pohľadu toho oka. Môže to byť napríklad pomocou polarizačných filtrov – do jedného oka prepustia svetlo polarizované v jednom smere, do druhého polarizované v kolmom smere.